Moje myšlienky

Môj jeden rok v Qčku

Napísal 1. júna 2018 Žiadny komentár

Pred niekoľkými dňami dozadu som pokoril jeden dôležitý milník vo svojom živote. Pracoval som v jednej  firme rok vkuse. Aké to bolo?

Začiatky

Po svojom márnom pokuse skúsiť vysokú školu informatiky v Brne som sa rozhodol vstúpiť do zamestnania. Ešte ako stratená duša v Brne, ktorá nechodila do školy a nemala žiadnu normálnu prácu som si začal hľadať zamestnanie. Neviem či je v Brne taký preplnený pracovný trh, ale jednoducho som si tam nevedel nájsť nič. Začal som teda hľadať na najznámejšom slovenskom pracovnom portáli – Profesia.

Pohovor

Dal som možno 2 alebo 3 dopyty o prácu ktorú som reálne hľadal (WordPress web developer). Žiadna odozva. Stratil som vieru… depresia, úzkosti. Zrazu?! Prišiel mail. O 3 týždne. Z nejakej firmy zo zvláštnym názvom… QBSW. Vraj mám prísť na pohovor. No dobre.

Prišiel som do pre mňa úplne neznámeho prostredia – takého stredného veľkého korporátu. Pri vstupe ma privítala Lucia a o trochu neskôr prišiel Rasťo (môj terajší šéf). Sedeli sme v strašne teplej zasadačke a pýtali sa ma nejaké úplne klasické HR žvásty. Odchádzal som z pohovoru s neistým pocitom. Ešte v ten deň mi volala Lucia, že ma berú a kedy môžem nastúpiť.

Robota

Nastúpil som ďalší týždeň, ešte na druhom poschodí do UX týmu. Bolo to celkom divné lebo ma najprv nemali kde posadiť a tak som prvé mesiace sídlil v JAVA týme, ktorý si inak pestoval na parapete chilli papričky. S chalanmi už momentálne nesedím, ale stále raz za čas pokecáme na chodbe, alebo dáme na teambuildingoch za jeden.

Po nástupe som bol inak celkom happy, lebo som robil presne to čo som chcel robiť. Tinkerovanie a hranie sa s WordPress webmi a ich vývoj.

Začiatky UX teamu

Keď som nastupoval do práce tak sa UX tým v našej firme len zakladal. Len pár mesiacov predtým tam prišiel Tomáš z testerskej pozície, inak mal celý dizajn v našej firme na starosti Rasťo (môj šéf).

Firma mala vtedy okolo 100 zamestnancov a pracovali sme na niekoľkých appkách a projektoch. Proste WOT? Ako mohol mať dizajn všetkých týchto aplikácií pod palcom jeden človek a celé to zvládať a nervovo sa nezrútiť? Rasťo ty si muž z ocele, fakt… rešpekt… Tomáš ako druhý v týme, mal na starosti programovanie HTML/CSS a JavaScript a občas vypomáhal s dizajnom.

Boli sme 3-aja. Vždy keď som niečo potreboval prediskutovať musel som ísť do vedľajšieho kanclu.  DAMN. Robota išla, furt sa niečo robilo. Bol som spokojný. Flexibilný pracovný čas mi maximálne vyhovoval.

Nový kancel

Prišiel čas. Budeme mať spoločný kancel! Ideme na štvrté poschodie, ktoré v tom čase bolo úplne nové. Predtým sme ako firma mali len druhé a tretie. Hovoril som si, že cool! Ideme do nových kanclov. No kamarát smola. Dostali sme akvárko.

Akvárko bolo hneď prvý kancel pri vstupe do chodby… a je presklený. Hmm… Nie je nad ten pocit, keď sa na teba všetci pozerajú či už len idú na WCko (ktoré je oproti akvárku),do roboty, z roboty, na obed, na iné poschodie… no proste vždy. Zo začiatku mi to celkom vadilo, ale zvykol som si.

Sme sa fotili v Rubixlabe. Zľava Ja, Košo, Tina a Monika

Nový kolega

Potom prišiel nový kolega. Tomíš. Sadol si k stolu čo bol vedľa mňa. Rasťovi vypomáhal s dizajnom. Pohodičke chalan v mojom veku – vysokoškolský študent. Už sme boli 4.

No potom. Zvrat.

Bol som outsourcenutý

Naša firma prenajíma zamestnancov. Je to podľa mňa normálne, máme nejakých expertov a tak ich vypožičiavame iným firmám. Zamestnancom sa to možno úplne nepáči, no chápem to. Potom zrazu… bol som outsourcenutý aj ja. Prišla za mnou Lucia, vraj Orange hľadá nových ľudí na ich b2b redizajn stávajúceho webu.

Hovorím si, že OK nová skúsenosť – mám si čo dať do CV-čka. Išiel som na pohovor do Orange-u dali mi nejaký test, ten som spravil celkom fajn. Potom vraj volali firme, že ma berú. No tak mega idem do Orange.

Vie o tom šéf?

Potom nastal celkom FAIL. Môj šéf Rasťo o tom nevedel. Celkom divné, že šéf vášho oddelenia nevie o tom, že jeho zamestnanec ide preč. No to by nebol až taký veľký problém. Problém nastal v ten moment, keď vlastne nikto nemal robiť moju robotu a tak som (nechcem sa chváliť, ale asi to tak je) firme chýbal.

Moja (ne)kariéra v Orange

Nastúpil som do Orange. Mega najväčší korporát. V tom prostredí som sa vôbec necitíl dobre. Vraj len prvý mesiac vám budú vybavovať prístupy do vecí s ktorými máte robiť. Ja som asi šikovný jedinec, lebo som to zmákol už prvý alebo druhý deň.

Pracoval som v centrále Orange, ktorý je umiestnený v OC Central. Náhoda?… nemyslím si. Pracoval som tuším na nejakom 15. poschodí. Všetko čo na tej práci bolo dobré, bol asi len ten výhľad.

Robil som to čo som nechcel robiť. Pracoval som v prostredí open space… neviem čo všetci majú s tými open spacemi. – podľa mňa je to hrozné. Kolegovia boli síce fajn, ale taký odmeraný. Čo ja viem. Rasťo ma chcel nazad. Ja som chcel ísť nazad. Túžil som sa vrátiť späť. Tak sa začal kuť plán.

Plán zachráňme Andreja

(Pravdepodobne) Môj šéf Rasťo vymyslel plán ako ma dostať naspäť. Do UX týmu sa medzitým čo som bol ja v Orange prijal nový zamestnanec, ktorý sa so mnou mal vymeniť – Bohuš.

Môj nečakaný návrat späť

Potom vlastne zistili v Orange, že im na mňa ani nedali budget takže som sa vracal späť. Moja kariéra v Orange trvala asi 2 mesiace. Bol som rád, že idem naspäť.

Sme jedli nejaké nanuky. Bohuš napravo odomňa

Bohuš

Lenže po mojom návrate do Qčka nastal problém. Bohuš, ktorý sa so mnou mal vymeniť. Sa už nemal vymeniť kam. Čo teraz? V akvárku v ktorom sme boli natlačený už 4, sme boli teraz 5.

Bohuš, ktorý bol vlastne potom v týme zbytočný, nemal čo robiť. Potom sa to nejak celé vykryštalizovalo a Bohuš išiel robiť Angular. Neviem či teraz je ešte vôbec vo firme, nejak ho tam nevýdavám. RIP Bohuš. Ak si náhodou toto čítaš a si stále vo firme, tak ťa pozdravujem a môžeme skočiť niekedy na kávu 😀

Najväčší cancer projekt

Za celý rok, ktorý som bol v Qčku som nezažil horší projekt. Tento projekt sa začal robiť niekedy po mojom príchode naspäť do Qčka z Orange. Menovať ho síce konkrétne nebudem, ale niečo vám o nom poviem. Kedže tento projekt zohrával celkom dôležitú rolu v integrite nášho UX týmu.

Najprv sa malo jednať o jednoduchý dvojjazyčný prezentačný web. Všetko bolo pripravené, malo to byť easy. Nebolo. Tento projekt sa začal robiť niekedy v júli a definitívne sme ho dorobili niekedy ku koncu roka. Jednoduchý dvojjazyčný prezentačný web, ktorý trvá urobiť takmer pol roka? Nemyslím si.

Bol mesiac, keď som prišiel do práce a celý deň som robil na tom projekte. Takto to bolo každý deň, celý mesiac. Ja som na tom pilne pracoval, no ten projekt sa nikde nehýbal. Neviem či to bola čierna mágia alebo čo. Fakt to nešlo. A môžem vám odprisahať, že som na tom reálne robil a neklikal som si Divoké Kmeňe. Bol som z toho frustovaný ja. Bol z toho frustovaný šéf. Bolo to zlé. Niekedy vtedy, som zvažoval či dám výpoveď. Alebo som si myslel, že ma rovno vyhodia. Niečo také. S Rasťom som sa pohádal a mal som sto chutí mu jednu vraziť. Rasťo je fajn, ale ked vidí, že sa projekt nehýbe a klient mu vyvoláva a sťažuje sa, dá to pocítiť aj nám. Vtedy som to, ešte nechápal. Prečo sa ten Rasťo ku mne správa ako úplny kkt?

Nový kancel a Saška

Na koniec to celé utíchlo. So šéfom som mal menšiu debatu a podali sme si ruky. Projekt sa nejak doklepol. Už som aj pomaly zabudol, že sme niečo také robili.

Tým UX to celé prežil v jednom celku a rovno sme dostali aj novú posilu – Sašku. Kedže akvárko bolo pre nás už malé, išli sme do kanclu vedľa, ktorý mali predtým salesáci. Tí sa vymenili s nami a išli do akvárka. Nezávidil som im.

Rasťov ultimátny plán

Saška ako nový člen nášho týmu mala mať na starosti dizajn niektorých aplikácií a taktiež vypomáha fotiť. Viete ako som niekedy ešte na začiatku spomínal, že Rasťo robil vo firme, ktorá má cez 100 zamestnancov VŠETKO? Rasťov ultimátny plán bol prehodiť časť z jeho povinnosti na nás. Prijatím Sašky sa jeho ultimátny plán splnil.

Ja som robil WordPress weby pre klientov, ktoré predtým robil Rasťo. Tomiš začal robiť dizajn aplikácií, ktoré predtým robil Rasťo. Saša začala fotiť a taktiež robiť dizajn niektorých tlačovín a aplikácií, ktoré predtým robil Rasťo. A nakoniec Košo (Tomáš 1), ktorý robí furt niečo z každého súdka. Raz vypomáha s dizajnom aplikácií, raz pomáha na nejakom webe, potom kódi nejaké veci na aplikácie a tak.

To čo je za Entitu

Ešte v akvárku sa ku mne dostala informácia, že budeme mať novú kolegyňu. Vraj nejaká Ruska. Reku dobre, nemal som žiadne očakávania. Keď Saša prišla, aj s mojimi očakávaniami (žiadne) má total prekvapila.

Dokým Saša prišla, myslel som si, že taký človek neexistuje. Najväčšie nevinatko, ktoré v 20 rokoch nebola na žiadnej párty a nikdy predtým nebola opitá. Nechápala našim vtipom v kancelárií a stále sa červenala. Zo začiatku som si myslel, že má nejakú chorobu – ale potom som to pochopil. Bola proste hanblivá. Predstavte si stvorenie, ktoré ešte vôbec nie je pokazené životom. Neviniatko.

Po nejakom polroku môžem hrdo prehlásiť, že sme Sašku pokazili a aj sme ju opili. Heh. Doteraz si pamätám na jednu historku. Len tak zo srandy som Saške povedal, nech mi ide spraviť čaj, že nič nerobí… a ona mi ten čaj išla naozaj urobiť. S Košom sme sa na seba nechápavo pozerali.

Teraz po pol roku taktiež vyhlasujem, že Saška mi už čaj asi nikdy neurobí :D.

Teambuilding

Prišiel čas… prvý firemný teambuilding… v Tatrách.  Že či idem? Jasné. Prišiel som… úplne bez očakávaní. A zase raz som zostal total prekvapený. Firemný týždeň v Tatrách sa zapísal ako jeden z najnáročnejších v mojom živote.

Slopačka… túra.. tatry

Rasťo zobral repráky od nejakého jeho kamaráta. Ja som z domu zobral konzolu a vraj dáme nejaký rošambol. Prvý deň. Slopačka až do rána. Medzitým zahral ešte aj DJ SRNA. (Ďakujem Marcel za uvedenie) Zahral som asi jednu, dve drum and bass pesničky, potom za mnou prišiel Gabo a chcel mi najebať nech pustím ľudovky. OK. Zbalil som konzolu a išiel som piť ďalej. Zostali sme hore asi do 6 rána. O 7 ráno sme už stávali na túru.

Túra bola fajn, program som si užil. Akurát ma boleli nohy. Neskutočne. Myslel som si, že mi odpadnú. Nedával som to fakt. Radšej som ostal večer na byte a nešiel za chalaňmi. A spravil som asi dobre. Vraj tam došla aj mestská polícia, kvôli hluku. Ako povedal Rasťo – teambuilding není teambuilding dokým to neuzavrú fízli. Asi má pravdu. Teraz ma napadla aj druhá vec, ktorú Rasťo povedal. Vraj Qčkarsky teambuilding není nikdy na tom istom mieste. Už asi viem prečo.

Nový kolega

V období medzi teambuildingom a vianočným večierkom prišla ešte jedna nová kolegyňa – Radka. Jej náplň práce je Copywriting. Zo začiatku sa táto pracovná pozícia nestretla s úplným pochopením, aj keď teraz je to si myslím presne naopak. Firma je rada, že niečo také konečne je.

Neviem čo o Radke by som vám také povedal. Je vegánka, tuším.. alebo niečo také. Radka k dnešnému dňu ide vyučovať deti. Radka ide preč. Bude nový copywriter. Čoskoro.

UX Team na vianočnom večierku. Zprava Ja, Radka, Saša, Košo a Rasťo a predlžovačka

Koniec roka a vianočný večierok

Deň išiel za dňom. Týždeň za týždňom. Mesiac za mesiacom. A pomaly prišiel koniec roka a samozrejme aj firemný vianočný večierok.

Firemný večierok bol fajn, akurát trochu zle zorganizovaný. Bolo veľa ľudí no málo miesta. Náš generálny riaditeľ dal príhovor. Zajedli sme si nejaké burgre, zahrali nejaké hry a tak. A vlastne ešte Košo mi požičal sveter. Ten hnedý. Ktorý som potom zabudol tam v reštike. Sorry Košo.

Ku koncu roka som si taktiež menil svoj pracovný pomer. Z TPP som išiel na živnosť. Kedže som mal živnosť ešte predtým, rozhodol som sa to takto zmeniť. Z plného úväzku som išiel na polovičný. Vlastne nie ani tak polovičný. Robiť môžem aj full-time, ale so šéfom som sa dohodol na polovičný. Vlastne robím toľko koľko chcem a koľko je treba. Šefovi je úplne jedno koľko hodín presne odrobím. Hlavne, že je robota, ktorú je treba urobiť urobená a na čas.

Ubehol pol rok

Od nového roka, už ubehol pol rok a ja neviem čo také by som vám povedal. Asi len to, že ten čas strašne letí a nemám ani nič nové.

Na záver

Všetko čo som týmto článkom chcel povedať, je to. Že som rád v Qčku. Je to moja prvá normálna robota a robota v ktorej som zároveň už viac než rok. Mám super pracovné podmienky, super kolegov a jednoducho som strašne šťastný, že môžem pracovať práve v tejto firme. Poznáš ten pocit, keď sa tešíš zajtra do práce? Ja áno.

ĎAKUJEM.

DISCLAIMER. Tento článok vznikol na môj vlastný popud. Chcel som aspoň takouto formou vyjadriť vďaku za to, že môžem pracovať v Qčku. A inak ak by si chcel aplikáciu na mobil alebo web – vieš čo máš robiť. 

 

 

 

Andrej Srna

Andrej Srna

Živnostník na voľnej nohe.

Leave a Reply